Alderon. Mohutný hrad vprostred krajiny divokej ležiaci, hrad množstvom legiend a príbehov nesčetných opradený,
hrad silný sťa večnosť sama. Tiež však sídlo niekdajšie slávneho a múdreho kráľa Joaquina, čo zraneniami i stratou
blízkych v bojoch neutíchajúcich a čoraz strašnejších oslabený, trónu vzdal sa a do kláštora milosrdných bratov cisterciánov
odišiel, by v osamelosti a modlitbách tichých nakoniec dní svojich čakal.
Nástupcom jeho stať sa po dosiahnutí roku dvadsiateho života svojho mal syn Radiolanov z rodu McVande - Danken zvaný.
Dovtedy o vládu nad kráľovstvom starať sa jeho matka mala, veď ešte batoľaťom bol keď Kráľ odchádzal. Však len rokov pätnásť
mal, keď krv diabolská v ňom vzkypela a sťa diabol sám, zlo páchať započal. Isto diabol tiež to bol, čo mysle otca jeho,
zem buď mu ľahká, chápal sa. Ni matky slovo dobré, ni ruka pestúnova tvrdá nezastavila skutky jeho temné, ba rozdúchal sa
splna v ňom ten oheň pekelný. Dlho netrvalo kým krajom Alderonským rozniesla sa zvesť sťa noc čierna, že Danken v škriepke
poslednej, isto najdivokejšej, matku svoju odvrhol a ostrie sekery do útrob otčimových pohrúžil.
A ľudia už rokom tretím trpia zverstvá jeho a zákonmi zlými utláčaní sú, v kráľovstve niet však nikoho, čo poriadok i
spravodlivosť by schystal.